Maličký chlapček, vážiaci menej ako dve kilá, spokojne podriemkáva v mužovom náručí. Kým prístroje okolo nich pípajú, muž spieva: “Si moja láska, si moje šťastie” a nežne hladká jemné plavé vlásky. Do nemocnice prichádza dvakrát týždenne a predčasne narodeným deťom rozdáva dotyky, ľudské teplo a najmä lásku. Zoznámte sa – David Deutchman. 

Už dvanásť rokov navštevuje dôchodca David Deutchman detskú nemocnicu v Atlante, kde na oddelení predčasne narodených detí dobrovoľne pracuje ako “Poklad.” Tak ho totiž volá nielen zdravotnícky personál, ale i rodičia, ktorí tu z rôznych dôvodov nemôžu tráviť čas. A keďže predčasne narodené deti potrebujú extra porciu lásky, “Poklad” im ju dá.

“Niektorí moji kamaráti sa ma pýtajú, čo tu robím a ja im na to: Pestujem bábätká. Nechápu, akú odmenu môžem získať tým, že držím v rukách malé dieťa. No ja to milujem,” hovorí David. “Je to úžasné, robiť niečo, čo má zmysel. Prídem sem a neviem, čo ma čaká. Neviem, aké deti stretnem, akých rodičov majú, aké problémy nastanú, aký zdravotný stav majú tie malé neviniatka… ale viem jedno. Prichádzam sem, aby som pomohol. A to ma neuveriteľne napĺňa.”

Z biznisu na detskú JIS-ku

David má dve dcéry, ktoré prekročili 50-tku a dve dospelé vnúčatá. S dobrovoľníctvom začal pred dvanástimi rokmi, po odchode do dôchodku. V produktívnom veku sa venoval medzinárodnému biznisu, z hektického prostredia peňazí prešiel do diametrálne odlišnej sféry, založenej na ľudskosti a vyšších citoch.

“Nakoplo” ho zranenie nohy

Ako uviedol pre televíziu CNN, jedného dňa po návrate z rehabilitačnej procedúry prechádzal okolo oddelenia pre dlhodobo choré deti. Na chodbe uvidel zúfalú a uplakanú mamičku. Tá mala ísť na operáciu a musela opustiť vážne chorého syna, ktorý na tomto oddelení ležal. Nemohla byť s ním, trhalo jej srdce a tak sa v návale emócií vyspovedala Davidovi. “Úplne dôverne mi povedala všetko. Detaily o zdravotnom stave svojho dieťaťa, i to, ako veľmi zle bol na tom predchádzajúcu noc. Vtedy som prišiel do kancelárie pre dobrovoľníkov a povedal som: Už viem, čo chcem v nemocnici robiť.”

“Pre nás je David špeciálnou osobou. Sestry na oddelení ho zbožňujú, rovnako aj rodičia detí, a deti samozrejme tiež, i keď to nevedia povedať. Ľudské teplo a pocit lásky maličkým pomáhajú lepšie a rýchlejšie rásť, lepšie trávia potravu a preto rýchlejšie priberajú,” tvrdí sestra detskej JIS-ky Elizabeth Mittiga.

Život sa neriadi scenárom

“Každé dieťa je iné. Niekedy kolíšem jedno z dvojičiek, ktoré sa narodilo slabšie. Inokedy zas utišujem novorodencov, ktorí sú chorí. Mnohí rodičia majú doma ďalšie deti a nemôžu tráviť toľko času na oddelení, prípadne sú tu deti, ktoré priviezli zo vzdialenejších, technicky slabšie vybavených nemocníc. Pre niektorých rodičov je problematické sa sem dostať kvôli vzdialenosti. Vážia si ma za to, že ich deťom dávam lásku, že ich držím v náručí.”

Zdroj: www.insideedition.com, www.cnn.com | Foto/Video: www.youtube.com, www.facebook.com